reklama

Indicka svadba

Dalsi prispevok sa pokusim skratit, pisem ho totiz za jazdy a navyse na spomalenom iphone (sorry miso , ale neber to v zlom, neviem co by som inak robil keby si mi ho nepozical...). Zacnem utorkom, vratili sme sa z vyletu, ktoreho koniec som nazval podla filmu plaz. Boli sme "doma" s korytnackami asi len pol dna, pobalili sme sa a skoro rano sme vstavali na svadbu. Nejaky znamy nasej veducej mal svadbu v susednom state, odkial ona pochadza, tak nas tam chcela strasne zobrat, nielen nam chcela spravit zazitok, ale chcela tiez potesit mladomanzelov vzacnou a velmi exotickou navstevou v podobe 3 bielych Europanov. Isli sme teda na svadbu, skoro rano budicek, potom nas cakal taxi pred domom a sli sme na zel stanicu - prva skusenost s vlakmi v indii. Nebolo to az take zle, ale na druhej strane ziadna slava.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Sedadla po troch na kazdej strane, strasne uzke, ziaden predel medzi nimi a sklon operadla bol snad 90 stupnov, takze sme museli sediet ako v skole vystreti a v pozore, no nic-moc. Nad hlavami klasicke ventilatory - inak tu obchody s klimami alebo ventilatormi musia strasne ficat, klimu ma doma vela ludi a ventilator kazdy a hned viac, v kazdej izbe aspon jeden nech sa aspon hybe ten horuci indicky vzduch. Kazdu chvili sa v ulicke prediera predajca sladkosti a hovadin, vykrikuje Biriani -biriani-riani - riani (biriani je typicke ind jedlo, ryza zmiesana so zeleninou a obcas aj s kur masom ale skor tu fici vegetarianske jedlo celkovo), potom dalsi ćaj ´caj, coffee coffee... No az to bolo otravne, stale chodili dookola. Ked sme dorazili na miesto, prisiel nas zobrat autom veducej manzel, isli sme sa este naranajokovat do typickej indickej restiky (chapte pod tym nieco ako bufet, pomerne spinave miesto, kde sedia kadejake individua...). Dali sme si ako vzdy origos ind jedlo ktore jedia asi kazdy den - dosa. Dosa je tenka a pomerne velka placka vysmazana na panvici, ku ktorej dostanete rozne omacky na indicky styl. Je sa to samozrejme rukami, takze si vzdy pred jedlom umyjeme ruky. Umyvadlo inak najdete v kazdej, aj tej nyjspinavsej poulicnej restauracii. To je sice ppekne, akoby dbali predsa aj Indovia na hygienu. Lenze ked sa nad tym zamyslite, mydlo tu takmer nikde nepoznaju a teda pocas umyvania ruk len vodou dotykajuc sa tych hnusnychh kohutikov na vodu, ktorych sa predomnou dotklo milion bezdakov, na seba naberiete este viac bacilov a bakterii ako bez umytia, ale to uz je jedno, som v Indii, budem sa spravat po indicky .
Dalej sme pokracovali na ich farmu ci co to bolo, isli sme asi 40 minut prasnymi cestami po vidieku, pozdlz ryzovych, arasidovych a neviem este akych plantazi. Skolo sme si hlavy rozbilo v aute tak to hadzalo. Obcas sme museli zastavit lebo nejaka krava bola na prechadzke a neunuvala sa ist z cesty ani ked sme na nu trubili, inak trubenie tu nema vobec ziaden ucinok, ludia a dokonca aj zvierata to uz maju uplne na haku. Potom zas stojime, lebo dedincania si susia pradlo na ceste, ano, dobre citate, vyprate saty polozia na cestu, aby vyschli . No to mi je logika, vyperiem saty a hodim ich na prasna asfaltku, haha logika ala India, ok mozno to skor vyschne lebo cesta rozpalena, ale tak no...
Prichadzame na miesto, je to taka velka farm, akoby palmovy sad, je tam milion paliem, par krav, na jednej strane celkom pekne a tiche miesto, no na drujej strane neupravene, prach a navyse aj trocha odpadkov. To ma najviac zaraza, seru si na vlastnom pieskovisku, vzdelani ludia, ta zena navyse miluje prirodu, ved ochranuje korytnacky a robi akcie pre ochranu ziv prostredia a podobne. Ako to moze toto??! Vobec ich to nesere ze mmaju odpadky na vlastnom?? Nechapem toto ja a ani nikdy nepochopim. Dom rozbity, nic nefunguje poriadne, spina bordel prach, ale hlavne ze sa musime vyzuvat haha.. Inak to takmer vsade sa clovek musi vyzuvat, casto aj pri vstupe do verejnych zariadeni. Cize keby som na nejake miesto kde sa treba vyzut vosiel obuty, som buran a neslusny, zaspinim im podlahu..ale ked niekto vobec nenosi topanky a takych je tu par stovak milionov, ide priamo dnu s tymi nohami od lajen dnu, to je v pohode .
Ok, zjeme nieco a ide sa na vylet lodou. V tejto oblasti su pri mori takzcane "backwaters", neviem ako sa to po nasom presne vola, akoby presakujuca voda z mora alebo co, ktora vytvara kanaly a jazera s plytkou vodou. Tak sme sa plavili lodou, velmi pekny vylet, videli sme rozne druhy krabov a zivocichov, veduca zvieratofylka nam vsetko povysvetlovala samozrejme, zasli sme aj k moru, no kupali sme sa len v tych zatokach, bola tam inak dost tepla voda, ani sa nam necchelo ist von. Plavili sme sa s dvoma indmi z dediny, po anglicky ani slovo, ale chceli sa aspon s nami odfotit, nechali nas akoze kormidlovat a podobne srandicky...potom sme im ukazovali fotky na displeji a boli celkom radi. Vsetci, hlavne ludia ako tu na vidieku sa na nas tak pozeraju nechapavo, sme ako trio celebrit z Hollywoodu, proste nechapu. Veduca povedala, ze tu su ludia na vidieku ako 100 rokov za zvyskom sveta a vacsina z nich nikdy nevidela belocha, takze sa to ich priblble zizanie da chapat. Po asi 2 hodinach plavby lodou sme isli na dalsiu plavbu, na ine miesto, po chvili sa nam motor pokazil, tak sme sli peso po plazi, medzitym to chalani znova nakopli a nalodili nas, pozorovali sme mangrovove porasty naokolo, potom, cestou spat bola uz tma a my p tme ideme spat na lodi, miname desiatky rovnakych lodi - rybarov, citil som sa akoby sme boli nejaki pirati tak po tme pocas plavby normalne ze velky traffic bol, skoro sme aj jedneho rybara zrazili a to paradoxne ako jediny mal aj baterku .
Vraciame sa na tu ich farmu, isli sme si lahnut na chvilu, kedze uz tak divny cas na svadbu (polnoc) sa posunul na 2 hodinu rano
Takze samotna svadba, 2:15 am a my prichadzame na miesto, malicka dedina, mozno 20-30 domov, resp chatrci, pri dome mladomanzelov farebne svetla ako v cirkuse, smae ozdoby typu umele kvety, farebne konfety a podobne, maximalne gycove vsetko. Stale sa to natahovalo, este len dokoncovali vyzdobu a uz bolo po pol tretej v noci, no sranda. Usadili nas do prveho radu, asi 2 metre od oltara, kde sa ceremonia konala. Vsetci sa na nas pozerali, az sme sa blbo citili ze my sme stredobodom pozornosti... Isli sme pozriet do domu mladomanzelov, zoznamili sa s nami, chlapec 20 rokov, jeho bud zena 18, inak ani si nemohli inak vybrat, svadba bola uz dana daaavno dopredu a ani jeden z nich nemal moznost vyberu svojho partnera. Co bolo ale najviac zarazajuce, boli vlastne aj rodina, sice vzdialena, ale boli. Kym sa zacal obrad, jeden velmi mily chalan nas zobral k nemu domov, ukazat, ako to u nich vyzera. Mala chatrc, dve izby, akoby z blata postavena cela chalupka, zobudil celu rodinu len aby nas mohol zobrat dnu. Bolo to strasne, akoby 150 rokov dozadu, ale mali televizor a asi jeenu ziarovku v izbe takze celkom idu s dobou .
Samotna svadba bola spociatku zaujimava, hrala ziva hudba, my v prvom rade, citili sme sa ako nejaki porotcovia v superstar, navyse vzdy ked sme odisli od nasich stoliciel (plastovych, cele sa to odohravalo v exterieri) a nasledne sa vratili spat, vzdy nejake chybali a nemali sme kde sediet...aaaale akonahle sme sa vratili a asi 2 sekundy stali, otocili sa a stolicky boli spat. Podla mna by aj 100rocnej babke spod zadku vytrhli stolicky len aby sme my nemuseli stat, no mile, fakt boli asi pocteni nasou pritomnostou, hoci to vzhladom na ich divne pohlady nevyzeralo. Ceremonial bol zvlastny, ale na indiu urcite typicky, mladomanzelia sedeli v tureckom sede, vsade naokolo farby, umele kvety, cacky-macky a podobne. Stale na nich ludia sypali konfety, umely sprejovy sneh, knaz ci kto to bol hore bez, stale si cosi mrmlal do mikrofonu, bolo to velmi dlhe a uz aj nudne ku koncu, my sme samozrejme netusili o com toci. Nakoniec sme isli k oltaru, odfotili sa s nimi, potom sa hadzala ryza, kazdy dostal za hrst ryze a siel pred oltar a hodil ju na mladomanzelov. Ja som to trosku nezvladol a hodil babe rovno do ksichtu, ale v tom zhone a chaose to nikto asi ani nepostrehol. Prisli sme naspat na farmu nieco po 4 rano a sli spat.
Rano sme isli naspat do Chennaia, ranajky ako vzdy - placka - dosa a nieco dnu. Potom vlak, ktory samozrejme meskal. Ako sme cakali tak na susednej kolaji prisieo vlak. Asi 100 voznov nalozenych novymi tankami. Sranda, nechapem naco zastavil na beznej stanici pre ludi. Tak sme rovno aj odfotili, sam sme nejaki turisti predsa, zavtipkoval som, ze my na Slovensku nemame snad ani dokopy tolko tankov co oni tu na stanici odparkovanych...
Vo vlaku to bolo dost zle, kolme sedadla, traja vedla seba, malo miesta a este k tomu sa pridali zobraci, co chodili hore dole v ulicke a od kazdeho zobrali peniaze. Dalej kazdych 5 minut presiel typek predavajuci caj, chipsy, biryani a podobne hluposti. Najviac ma sokoval jeden clovek, ale skor bytost. Plazil sa po zemi zvlastne, krutil sa tocil sa, bol postihnuty, ani v hlave to nemal v poriadku, robil divne pohyby, krutil sa, chytal sa konstrukcii sedadiel zdola, no strasne... Nechapem preco pustaju takychto ludi do vlaku, ked je evidentne ze nemaju listok a len zneprijemnuju ostatnym cestujucim uz tak nepohodlnu cestu. Zlepsilo to az jedno "predstavenie" asi 7 rocneho dievcatka. Prisla na zaciatok ulicky, zacala bubnovat o hrniec, uplne som nechapal co robi. Zrazu vidim ako robil mlynske kola v ulicke medzi sedadlami sirokej max 50 cm. No neuveritelne, vo vlaky za jazdy na takom priestore, som zvedavykolko ludi dostalo kopacky do hlavy ked sa na nu pozerali ak jej nevysiel krok alebo podobne. Nakoniec samozrejme zobrala hrniec a zbierala peniaze, ale aspon nieco spravila pre ne a neotravoval vyslovene kazdeho, len presla a kto jej dal, ten jej dal, kto nie nie.....

Jan Kalafut

Jan Kalafut

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hello, my name is Jan! Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu